PRAVDIVÉ PRÍBEHY
Príbeh Kariny a Karin o rakovine
Zoznámte sa s matkou a dcérou, ktoré dostali rakovinu v rovnakej fáze života. Aj napriek tomu, že lekári tvrdia, že rakovina nie je dedičná. Nižšie si prečítajte ich príbehy.
Karina:
Niečo pri prehliadke našli a zavolali mi, aby som absolvovala ešte niekoľko vyšetrení. Samozrejme, že som si začala prehmatávať prsník, ale nič som nenašla. Bola som presvedčená, že o nič nejde a viac som tomu nevenovala pozornosť. Na druhom stretnutí mi povedali, že to bolo príliš malé na to, aby sa to dalo nahmatať. Nazývajú to rakovina in situ. Štádium pred vypuknutím rakoviny. Ešte ten istý mesiac ma chceli operovať. Všetko už bolo pripravené a naplánované. Dali mi termín, povedali, čo mám robiť, ako sa deň pred operáciou umyť, čo piť a jesť, dali mi zvláštnu podprsenku a domov k manželovi som prišla v totálnom šoku.
Niečo pri prehliadke našli a zavolali mi, aby som absolvovala ešte niekoľko vyšetrení. Samozrejme, že som si začala prehmatávať prsník, ale nič som nenašla. Bola som presvedčená, že o nič nejde a viac som tomu nevenovala pozornosť. Na druhom stretnutí mi povedali, že to bolo príliš malé na to, aby sa to dalo nahmatať. Nazývajú to rakovina in situ. Štádium pred vypuknutím rakoviny. Ešte ten istý mesiac ma chceli operovať. Všetko už bolo pripravené a naplánované. Dali mi termín, povedali, čo mám robiť, ako sa deň pred operáciou umyť, čo piť a jesť, dali mi zvláštnu podprsenku a domov k manželovi som prišla v totálnom šoku.
Nikdy predtým som v nemocnici nebola. Žila som vysnívaný život, mala som prácu, veľa som cvičila, neustále som sa stretávala s príbuznými a priateľmi. Všetci mi tvrdili, aké mám šťastie, že rakovinu objavili tak skoro. Veľmi som sa hnevala, keď toto nazývali šťastím. Vôbec som sa necítila byť šťastná.
S nervami na prasknutie ma manžel odviezol do nemocnice. Kvôli opatreniami proti Covidu nemohol ísť do vnútra so mnou. Presúvali ma z miesta na miesto. Najprv na röntgen, potom na iné oddelenie, kde mi do prsníka vložili kovovú niť a nakoniec na operáciu. Mala som pocit, že kráčam k mäsiarovi.
S nervami na prasknutie ma manžel odviezol do nemocnice. Kvôli opatreniami proti Covidu nemohol ísť do vnútra so mnou. Presúvali ma z miesta na miesto. Najprv na röntgen, potom na iné oddelenie, kde mi do prsníka vložili kovovú niť a nakoniec na operáciu. Mala som pocit, že kráčam k mäsiarovi.
Keď som spoznala sestričky, začala som nadobúdať pocit, že napriek všetkému mám šťastie. Vycítili môj strach a postupne ma upokojili. Hovorili o tom, aká je to pre ne rutina, a snažili sa zlepšiť mi náladu. Aj o tom, ako ďaleko sa už posunul výskum. Ale aj o bežných veciach, ako je záhradkárčenie a tanec a že počas anestézie by som mala snívať o sestričkách. Keď som im povedala, ako som si myslela, že dostanem narkózu cez tvárovú masku, len sa zasmiali a povedali, že som videla priveľa filmov. Držali ma za ruku, aby ma upokojili, a o chvíľu som zaspala.
Operácia prebehla v poriadku a odstránili celú oblasť. No neskôr počas kontroly zistili, že to možno neodobrali celé, takže som musela ísť na druhú operáciu. Znova sa o mňa postarali tie isté sestry a tentoraz som už vedela, že ma uspia pomocou injekcie. Žiadna maska. Jej ruka v mojej ma znovu upokojila.
Keďže mi rakovinu zachytili v skorom štádiu, na jej odstránenie stačila operácia a niekoľkotýždňové ožarovanie. Nebola potrebná žiadna chemoterapia a celkovo to všetko prebehlo hladko a rýchlo. Som šťastná, že som minulý október absolvovala mamografiu. Teraz už viem, že som jednou z tých šťastných, ktorým našli rakovinu veľmi skoro.
Naozaj sa cítim šťastná
Operácia prebehla v poriadku a odstránili celú oblasť. No neskôr počas kontroly zistili, že to možno neodobrali celé, takže som musela ísť na druhú operáciu. Znova sa o mňa postarali tie isté sestry a tentoraz som už vedela, že ma uspia pomocou injekcie. Žiadna maska. Jej ruka v mojej ma znovu upokojila.
Keďže mi rakovinu zachytili v skorom štádiu, na jej odstránenie stačila operácia a niekoľkotýždňové ožarovanie. Nebola potrebná žiadna chemoterapia a celkovo to všetko prebehlo hladko a rýchlo. Som šťastná, že som minulý október absolvovala mamografiu. Teraz už viem, že som jednou z tých šťastných, ktorým našli rakovinu veľmi skoro.
Naozaj sa cítim šťastná
Karin:
V roku 1995 som mala 53 rokov. Rovnako, koľko mal aj moja dcéra, keď zistila, že má rakovinu. Moja cesta je dosť v protiklade k tomu, čo zažila ona. Našla som si hrčku veľkosti hrášku na pravej strane a spomenula som to zdravotnej sestre pri pravidelnej každoročnej prehliadke. Povedala mi, že to nič nie je. O niekoľko mesiacov neskôr, keď blízko nášho domu otvorili nové zdravotné stredisko, šla som tam a opýtala som sa na to isté. Medzitým hrčka narástla do veľkosti vlašského orecha. Nebála som sa, len mi to prišlo nezvyčajné. Urobili niekoľko testov, a potom to už nabralo rýchly spád. Hneď mi naplánovali operáciu. Nebola som nervózna, ani som nad tým príliš nepremýšľala. Neviem, prečo mi to neprekážalo. Vedela som, že keď ju odstránia, všetko bude v poriadku. V rodine sa nikdy nevyskytla rakovina prsníka, takže tento typ rakoviny nie je dedičný. Nikdy pred tým som nebola hospitalizovaná, ani som nikdy nepotrebovala ošetrenie, ale verím zdravotníkom, že urobia všetko, čo je v ich silách.
V roku 1995 som mala 53 rokov. Rovnako, koľko mal aj moja dcéra, keď zistila, že má rakovinu. Moja cesta je dosť v protiklade k tomu, čo zažila ona. Našla som si hrčku veľkosti hrášku na pravej strane a spomenula som to zdravotnej sestre pri pravidelnej každoročnej prehliadke. Povedala mi, že to nič nie je. O niekoľko mesiacov neskôr, keď blízko nášho domu otvorili nové zdravotné stredisko, šla som tam a opýtala som sa na to isté. Medzitým hrčka narástla do veľkosti vlašského orecha. Nebála som sa, len mi to prišlo nezvyčajné. Urobili niekoľko testov, a potom to už nabralo rýchly spád. Hneď mi naplánovali operáciu. Nebola som nervózna, ani som nad tým príliš nepremýšľala. Neviem, prečo mi to neprekážalo. Vedela som, že keď ju odstránia, všetko bude v poriadku. V rodine sa nikdy nevyskytla rakovina prsníka, takže tento typ rakoviny nie je dedičný. Nikdy pred tým som nebola hospitalizovaná, ani som nikdy nepotrebovala ošetrenie, ale verím zdravotníkom, že urobia všetko, čo je v ich silách.