Mala som práve schôdzku cez Teams, keď som objavila hrčku. V panike som úplne stuhla, ale keďže som už predtým bola u lekára na podobnom vyšetrení, pripomenula som si, čo mi vtedy povedal: „Skôr, než podniknete ďalšie kroky, chvíľu počkajte, nech si s tým poradí hormonálny cyklus.“ Tak som čakala. O pár týždňov hrčka zmizla a ja som si vydýchla. Potom sa však objavila znova, tentoraz na inom mieste... Rakovina sa predsa nepohybuje, pomyslela som si a presvedčila som samú seba, že je to kvôli menopauze, a preto sa telo správa tak, ako sa správa. Nevyhnutný osud ženy.

 

Potom začal prsník opäť opúchať a objednali ma na mamografiu. Kontrolu som si však presunula. Ďalší termín sa priblížil veľmi rýchlo a zrazu odo mňa chceli ďalšie snímky z mamografie, ultrazvuk, biopsiu… Lekár to povedal jasne: „Nech je to čokoľvek, Linda, odstránime to.“

 

Ležala som na vyšetrovacom stole s ochrannou maskou, ktorá mi takmer zakrývala oči a plakala som. Strach ma úplne ovládol. „Robíte všetky možné testy, takže ak by ste museli, vezmete mi celý prsník?“ Keď si na to znovu spomeniem, jemu to bolo jasné už vtedy: „Áno, to by mohol byť váš prípad.“