PRAVDIVÉ PRÍBEHY
Elsyin príbeh o rakovine
Bol to taký obyčajný decembrový večer. Čítala som svojej štvorročnej dcére rozprávku na dobrú noc. Po cvičení v posilňovni som cítila bolesť, tak som si skontrolovala prsný sval v mieste pod pazuchou. Na dotyk bol veľmi tuhý. Bola tam jeden- až dvojcentimetrová hrčka. Čítala som ďalej, až kým dcéra nezaspala. Potom som si o tom googlila a uvedomila som si, že to budem musieť nechať vyšetriť. Bála som sa, ale myslela som si, že hneď ako sa dostanem k lekárovi, všetko bude v poriadku.
O týždeň na to lekár vyšetril hrčku a keďže bola mäkká a dalo sa s ňou hýbať, povedal, že nejde o nič nebezpečné. Absolvovala som mamografiu aj ultrazvuk. Lekár mi povedal, aby som mu nehovorila, kde je tá hrčka, ale keď presunul ultrazvuk na to miesto, bolo to zjavné. Nasledovala biopsia. Nemohla som prestať myslieť na to, ako veľmi som si želala, aby skontrolovali aj všetko ostatné. To, čo povedal potom, mi zostalo v pamäti počas najbližších náročných mesiacov. „Pripravte sa na možnosť, že budeme musieť odstrániť nádor. Na výsledky budeme čakať 10 dní a môžem sa aj mýliť. Ale nemyslím si to.“
V tej chvíli akoby sa môj svet zastavil. Uvedomila som si, že by mohlo ísť o rakovinu prsníka. Aby som bola pripravená, urobila som si prieskum toho, čo všetko by mohli ukázať výsledky. Existujú tri rôzne typy rakoviny prsníka. Prvý a najbežnejší je hormonálny. Až 80 % diagnóz rakoviny prsníka je tohto typu. Druhý typ, nazývaný her2, sa vyskytuje u 10 % diagnostikovaných. Tento typ mával horšiu prognózu, ale vďaka výskumu je úroveň prežitia rovnaká ako v prípade hormonálneho typu. Tretí sa nazýva trojnásobne negatívny, na ktorý neexistuje presne cielená liečba. Býva často agresívna a nemáme vysvetlenie, prečo je niekedy liečiteľná a inokedy nie. Moja kamarátka na tento typ zomrela, mala len 39 rokov. Myslela som len na jediné: nech to nie je trojnásobne negatívny typ.
Kvôli sviatkom som musela na výsledok čakať vyše mesiaca. To bola najhoršia časť celej tejto cesty. Nedokázala som myslieť na nič iné. Jediný, komu som to povedala, bol môj manžel. Najhoršie bolo, keď som si predstavila, že by moje deti mohli prísť o mamu.
Lekár mi zavolal v piatok poobede a povedal, že prišli čiastočné výsledky a budem si musieť počkať na operáciu kvôli konkrétnejším výsledkom. Nech je ako chce, požiadala som ho, nech mi to povie hneď. Povedal, že to nie je hormonálneho pôvodu a má to najvyššie tempo rastu. „Budete v poriadku,“ povedal. V duchu som si pomyslela: „Nemáte ani poňatia.“
O týždeň neskôr som už mala naplánovaný celý postup liečby. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo. Hoci som sa dozvedela tie najhoršie správy, všetko bolo o čosi znesiteľnejšie. Pridala som sa k skupine na Facebooku, členkám ktorej diagnostikovali trojnásobne negatívny typ ako mne a tam som si prečítala množstvo pozitívnych príbehov.
Najťažšie na tom celom bolo povedať to deťom. Povedala som im, že mám síce nebezpečnú chorobu, ale budem brať lieky, aby som sa jej zbavila. Deti sú úžasné a úžasne to celé zvládli. Snažili sme sa žiť čo najviac normálne. Vďakabohu, že školy zostali otvorené, aj keď nás zasiahla tretia vlna koronavírusu.
Liečba je rozdelená do troch častí a je to tá najintenzívnejšia liečba, akú vám môžu predpísať. Štyri a pol mesiaca chemoterapie, potom operácia a nakoniec ožarovanie. Keďže existuje vysoké riziko rozšírenia sa rakoviny do iných častí tela, musí liečba postupovať práve takto, a tak som sa rozhodla dôverovať lekárskej profesii a existujúcemu výskumu.
Operácia dopadla úspešne a žiadne rakovinové bunky sa v mieste, kde museli operovať, nenachádzajú. Chemoterapia urobila, čo mala.
Poslednou časťou liečby bolo ožarovanie s riadeným dýchaním. Musela som dýchať určitým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu srdca. Ožarovanie sa zameriava na podpazušie a prsník, aby sa minimalizovalo riziko prežitia rakovinových buniek.
Teraz, keď mám liečbu už takmer za sebou, musím priznať, že psychická stránka je to najhoršie. Vyrovnať sa s faktom, že sa môže rozšíriť a môžem zomrieť. To je na tom to ťažké. Je dokázané, že trojnásobne negatívna rakovina prsníka má vyššie riziko relapsu v prvých troch až piatich rokoch, ale po uplynutí tohto obdobia je riziko jej výskytu menšie ako u iných typov rakoviny. Po ukončení liečby začína však psychologický boj. V čase, keď by som mala byť vďačná za to, že nemám rakovinu.
Dnes viem, čo je v živote dôležité. Milujem, keď je všetko pokojné a normálne namiesto toho, aby som vyhľadávala vzrušujúce situácie, ako tomu bolo v minulosti. Tiež som našla silu v pomoci tým, ktorí prechádzajú podobnými ťažkosťami. Všetko to teraz nejako dáva zmysel.
Som presvedčená o tom, že výskum pomáha ľuďom prežiť a ak môžem byť tým, kto poukáže na to, čo je dôležité, som viac než šťastná.
Prosím vás, absolvujte pravidelné mamografické prehliadky a pravidelne si kontrolujte prsia. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, choďte k lekárovi. Stojí to za to. Sľubujem.
Samovyšetrenie prsníkov
Ak viete, aké sú vaše prsníky v normálnom stave, bude oveľa ľahšie spozorovať v nich zmeny. Skoré odhalenie rakoviny prsníka zlepšuje prognózu. Máme pre vás niekoľko rád skôr, ako začnete.